Čaj o piatej: odkrývaní mýtu o mocnej červenej karte

Manchester City v nedeľu prvýkrát od roku 1970 ukoristil už štvrtú po sebe idúce ligovú výhru nad konkurenčnými United. Je pritom celkom symbolické, že sa na tom najčerstvejším triumfe rovno takým spôsobom podieľala červená karta; pomôcka predstavená zrovna na svetovom šampionáte 1970…

Od tej doby sa vylúčenia stalo pomerne bežnou súčasťou futbalových zápolenia, z ktorých poznamená zhruba 15%. Ako úvodom svoje kratšie analýzy zo septembra 2011 dopĺňa Mark Taylor, štatisticky vzaté je dokonca červená karta bežnejším javom než remíza 1: 1.

Existujú však aj trochu konkrétnejšie ukazovatele, prečo by nás Smallingovo vylúčenie v manchesterskom derby nemuselo prekvapovať .A tým nenarazíte nutne na to, že by mal byť jeho protagonista zlým, ak nie priamo hlúpym obrancom. (Hoci áno, obe napomenutie bola veľa mierne povedané zbytočná.)

Napríklad už spomínaný Mark Taylor v inom svojom článku prichádza na to, že sa medzi rokmi 2005-2012 v prvých polčasoch Najfrekventovanejšie vylučovalo práve v úseku ohraničenom 31 . a 40. minútou. Interval, ktorého záverom bol z hracej plochy vykázaný aj náš vinník (39.), potom v tomto smere nemá ani príliš ďaleko k rozmedzí 51. a 71.


minúty.Tam je možné z tohto grafu vyčítať rozdiel o sotva 20 červených kartách (v priebehu siedmich rokov!); hoci by sedliacky rozum zrejme napovedal, že sa to tam konečnými tresty bude hemžiť nepomerne viac než kedykoľvek v prvej polovici.

Ešte ďalej potom vo svojom príspevku pre vynikajúcu analytický server StatsBomb zaobchádza Bart Schotten, ktorý sa zameriava len na fauly a žlté karty – ktoré napokon viedli aj k Smallingově vylúčenia.Schotten už síce berie do úvahy rozmedzí iba štyroch rokov (počnúc sezónou 2009/10), vypovedajúce hodnota jeho práca je však v skutočnosti ešte vyššia.

Autor napríklad odhaľuje, že hoci sa pravdepodobnosť nariadeného priameho kopu v priebehu zápasu mení skôr len kozmeticky, počet udeľovaných napomenutie sa už Päťminútovky od päťminútovke líši relatívne výrazne:

 obrázok
Zdroj: http://statsbomb.com/2013/12/can-you-get-away-with-a-foul -early-in-the-match /

a tak zatiaľ čo na štartoch oboch (!) polčasov žltá krivka dosahuje veľmi nízkych polôh a nachádza sa ďaleko pod krivkou znázorňujúce spáchané fauly, zrovna “Smallingův časový úsek “zažíva v rámci úvodnej časti ten vôbec najdramatickejšie narásť kartových trestov (a úplného vrcholu je dosiahnuté kuriózne neďaleko onej 39.minúty).

Samozrejme, v čom už Smallingův predčasný útek zo scény tak úplne nezodpovedá, to je samotná skutočnosť, že k nemu došlo už tak skoro.

Ak uvážime kompletnú éru Premier League, Obrancov vylúčenie sa ihneď stalo nejbrzčím a tiež tým jediným prvopoločasovým zo všetkých stretnutí oboch nezmieriteľných rivalov. A nie je sa popravde čomu čudovať: priemerná červená karta bola v nedávnej minulosti udeľovaná až okolo 60.minúty.

Otázka za milión tak teraz prirodzene znie: bolo ono stretnutie vo chvíli Smallingova odchode do kabín skutočne prehratej , ako sa fanúšikovia Manchestru United po záverečnom hvizde radi tvárili?

< p>


Isteže nebolo; a dôjsť by nám to malo už len na základe toho, koľko zaujímavých príležitostí si oslabenie Red Devils vytvorili aj s blížiacim sa koncom vyhroteného mača.Na podporu tohto tvrdenia sa každopádne vydávajú aj ďalšie vykonanej výskumy; niektoré s väčšou, iné zase s menšou presvedčivosťou…

Najväčšie kvantum záslužnej práce v tomto smere znovu odviedol Bart Schotten pre StatsBomb, keď za účelom spísania iného článku prešiel 4,5 sezóny Premier League, identifikoval 204 rôznych duelov s jedinou červenou kartou na štíte a následne zanalyzoval, aký malo každé vylúčenie vplyv na schopnosť oboch tímov skórovať – ​​inak povedané, ako sa ich gólová produkcia odlišovala pred a po inkriminovanom momente.

Potom, čo Schotten svoje výpočty prispôsobil faktu, že takáto červená karta v priemere prichádza až po uplynutí 66% stretnutí; vzal do úvahy, že viac gólov padá až ku koncu; a vylúčil tie zásahy, ktoré priniesli penalty vzpriamene súvisiace s kartovým incidentom (12%) – vyšlo mu, že hypotetické červenej karte z úvodnej minúty hypotetického zápolení zodpovedá hodnota 1,08 bránky.

To pri následnom rozložení – a teda upresnenie – konkrétne znamená, že mužstvo o 11 hráčoch môže počítať s nárastom 0,61 gólu, zatiaľ čo oslabený celok si bude musieť vystačiť s o 0,47 menej bránkami.

Rovnaké hodnoty pritom Schotten (trochu prekvapivo) vyšli aj vtedy, akonáhle dáta okleštil o prípady gólov padnuvších pred vypršaním 18.minúty (20% zápasu), respektíve po vypršaní tej 72. (80%) – čiže skrátka o tie situácie, ktoré autorovi neposkytovali dostatok priestoru pre porovnanie udalostí ako pred udelením karty, tak po ňom.

Z toho mne osobne vychádza, že by sa vplyv takej početnej prevahy mohol celkom bežne preceňovať. Áno, ide bezpochyby o najkrutejšie možný individuálne trest ; ovšem ide zároveň aj o patrične efektívna trest kolektívu ?


Taká Benfica z konca vlaňajšej sezóny by rozhodne nesúhlasila, keď napriek relatívne skorým vylúčením postúpila cez porovnateľne silné Porto do finále oboch domácich pohárov.A našlo by sa aj pár obdobných exemplárov priamo z Britských ostrovov.

Stačí si vziať už len rekordne rýchle zníženie počtu aktérov na ihrisku: akonáhle brankár Sheffielde Wednesday Kevin Pressman v auguste 2000 už po 13 sekundách vybehol za veľké vápno , chytil loptu do rúk a pekne zblízka si právom prezrel červenú kartu, rovnako svoj tím v dôsledku o všetky body nepripravil. Sheffield možná inkasoval rovno z následného priameho kopu, vo zvyšku zápasu sa mu však podarilo aspoň porovnať na konečných 1: 1.

A existujú aj trochu systematickejší spôsoby hľadania dôkazov, že sa červená karta automaticky nerovná pohrebe všetkých nádejí na bodovú výslužku.Jeden taký spôsob nám ukázal treba server WNOL Šport, kde si v nedeľu po derby dali redaktori tú prácu a prešli všetkých 658 ligových stretnutí odohraných tento rok v rámci štyroch najvyšších anglických súťaží.

Bádatelia z Westminster News Online na jednej strane síce museli skonštatovať, že v Premier League žiadny zo 14 prípadov neústil v nečakanej víťazstvo postihnutého mančaftu; na strane druhej im ale zároveň vyšlo, že viac ako polovica takých zápasov (57%) si vyžiadala deľbu bodov. Čo veru nie je zlé, a v porovnaní s minuloročnou situáciou v rovnakej fáze ročníku ide dokonca o výrazne väčší diel z celku (pred rokom to bolo 36%).

Pozoruhodné pritom je, aké rozdiely možno nájsť medzi Premier League a nižšími súťažami.Špeciálne v tretej a štvrtej lige v doterajšom priebehu tejto sezóny dosť dobre platilo, že buď v početnej nevýhodne buď vyhráte, alebo vysoko prehráte. Nič medzi.

Jednotlivé prípady sa tam teda spravidla pohybujú od jedného extrému k druhému, z ktorých žiadny sa v Premier League príliš neuživí.Kluby anglickej elitnej súťaže sa zdajú byť natoľko vyspelé, že sú v stave núdze schopné prepnúť aspoň do takého nastavenia, že sa potom k obmedzenému prísunu bodov bohapusté prebratí, a nehrajú namiesto toho žiadny vabank.

Preto tiež treba autorom tejto hrubo nedokonalé, no do istej miery stále užitočné štúdie z priehrštím získaných dát vyplynulo, že napriek vylúčenie bude body brať skôr vonkajší tím ako ten domáci.

Vysvetlenie pre to Mechtel a spol.majú zhruba nasledujúce: zatiaľ čo hostia od počiatku nie sú pod takým tlakom a môžu na cudzie ihrisko cestovať s primárnym účelom strážiť vlastnú klietku, domáci sa prakticky vždy budú musieť prispôsobovať v duchu ofenzívy – naďalej hnaní túžbou pred vlastným publikom naplno uspieť.

< p> A toto v podstate zodpovedá takisto schéme nedeľňajšieho derby dvoch Manchestri. United boli technicky vonku a bod by zrejme aj pred výkopom brali. Prečo ho potom teda Red Devils v reáli aj bez Smallinga nevydolovali, to už je otázka do inej diskusie…


Určite, ani takto zúfalá nedisciplinovanosť, pre ktorú momentálne ManUtd hniezdi na samom dne tabuľky Fair Play, nemusí nutne znamenať prekážku v ceste za úspechy.Názorne nám to kedysi ukázal Wengerov Arsenal, ktorému sa v majstrovskej sezóne 2001/02 podarilo ešte do mesiaca februára nazbierať šesť závažných ligových trestov.

Lenže v prípade Červených diablov ide niečo také úplne evidentne na úkor požadovaných výsledkov; a navyše sme svedkami akejsi ďalšej dimenzie prekvapivo rýchleho odklonu od Fergusonová tradície.

Nemali by sme totiž zabúdať, že aj napriek prítomnosť Roya Keanea či Nemanju Vidič sa Fergusonovi zverenci obyčajne vyznačovali nadpriemernú disciplínou.Z celkového počtu 13 ovenčených skvader konieckoncov iba dve (!) Zakončoval sezónou Premier League mimo top7 tabuľky Fair Play.

Hneď tá prvá, z inauguračného ročníka 1992/93, sa pritom zasadila o jeden z iba dvoch prípadov, keď víťaz PL celej svojej ťaženie absolvoval bez jediného vylúčeného. A to sa vtedy Fergusonová partia musela vysporiadať s viacerými súpermi než Chelsea o 12 rokov neskôr.

Aby to teda nakoniec nebola ešte len tahle nedisciplinovanosti, čo United vydláždi cestičku k strate reputácie; o samotnej výsledky a tabuľky predsa kráčať nemusí…